| Téma | |
|---|---|
CytológiaCytológia – je pomerne mladá a moderná vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom veľkosti, tvaru, štruktúry, funkcie, rozmnožovania, starnutia a odumierania buniek. Stručnejšie definície: „Cytológia je náuka o bunke.“, „Cytológia rastlín je náuka o rastlinných bunkách.“ Náuka o rastlinných… | |
BunkaBunka – je základná stavebná a funkčná jednotka tiel všetkých živých organizmov. | |
Rastlinná bunkaRastlinná bunka – je základná stavebná jednotka rastlinného organizmu. Je to eukaryotická bunka, čo znamená, že obsahuje genetickú informáciu vo forme chromozómov obalených dvojitou jadrovou membránou. Dospelá rastlinná bunka obsahuje: cytoplazmu, cytoplazmatickú membránu, jadro s jadierkom, vakuoly,… | |
Eukaryotická bunkaEukaryotická bunka – je základná stavebná a funkčná jednotka eukaryotických organizmov. Je to typ bunky, ktorej hlavná genetická informácia je uložená v bunkovom jadre izolovanom od okolitého prostredia (cytoplazmy) fosfolipidovou membránou. E. bunka oproti prokaryotickej bunke predstavuje zložitejší… | |
CytoplazmaCytoplazma – vnútorné prostredie bunky tvorené koncentrovanými roztokmi rôznych látok. V eukaryotických bunkách ide o označenie pre cytosól (základná plazma), bunkové organely (okremy karyoplazmy) a bunkové inklúzie. Je to časť protoplazmy. Často sa pojmom chybne chápe len cytosól (základná plazma).… | |
ProtoplastProtoplast – je živý obsah bunky ohraničený cytoplazmatickou membránou (plazmalemou), polopriepustnou vrstvou zloženou z fosfolipidov. Táto fosfolipidová membrána sa nachádza aj na mnohých miestach vo vnútri bunky. Protoplast obsahuje cca 75 až 80 % vody. Súčasťou protoplastu sú bunkové organely. Priestor… | |
ProtoplazmaProtoplazma – je metabolicky aktívna živá hmota bunky. Delí sa na karyoplazmu (jadrovú plazmu) a cytoplazmu (plazmu mimo jadra). Z protoplazmy sa vytvárajú tzv. organely; ako sú jadro, plastidy a mitochondrie umiestnené v polotekutej hmote – cytoplazme. | |
CelulózaCelulóza – je rastlinný polysacharid, ktorý je súčasťou stien rastlinných buniek. Na rozdiel od živočíšnej bunky, rastlinná bunka má z vonkajšej strany cytoplazmatickej membrány ešte bunkovú stenu, ktorej hlavnou zložkou je celulóza (buničina). Stena bunke dodáva pevnosť a charakteristický tvar. | |
MikroskopMikroskop – je optický prístroj slúžiaci k pozorovaniu malých objektov vo väčšom zväčšení. Touto pozorovacou metódou bola objavená aj bunka. | |
ChloroplastChloroplast – je bunková organela; ide o fotosynteticky aktívny zelený plastid nachádzajúci sa v zelených častiach rastlín, niektorých prvokov a rias. Najviac sú chloroplasty zastúpené v asimilačnom pletive listov rastlín. Obsahujú chlorofyl, sú bohaté na membrány a prebieha v nich fotosyntéza. | |
Bunková organelaBunková organela – je subcelulárna (čiže menšia ako bunka) podjednotka (akýsi orgán) vo vnútri bunky, špecializovaný na nejakú funkciu, ktorý je spravidla obklopený membránou. | |
VakuolaVakuola – je jednoduchou membránou ohraničený priestor v bunkách rastlín, ktorý zaisťuje širokú škálu funkcií. Membrána vakuoly sa nazýva tonoplast. | |
Bunková stenaBunková stena – je pevný organický materiál na povrchu buniek rastlín a rias, baktérií, archeí, húb; ktorý plní ochrannú funkciu a funkciu vonkajšej kostry bunky. Ide o prvú pozorovanú bunkovú štruktúru na mikroskopickej úrovni – pomocou jednoduchého svetelného mikroskopu ju na priečnom reze korkom… | |
PlastidyPlastidy – sú membránové organely rastlinných buniek a rias, ktoré sa vyskytujú len v rastlinných bunkách a len v eukaryotických bunkách. Živočíšna bunka ich nemá. | |
MitochondrieMitochondrie - sú membránové bunkové organely, ktoré sa vyskytujú v eukaryotických bunkách. Ich základnou funkciou je produkcia energie pre organizmus. Možno preto povedať, že mitochondrie sú energetickou zásobárňou rastlinných aj živočíšnych buniek. | |
MembránaMembrána - alebo aj biologická membrána, biomembrána, bunková membrána je stavebný a funkčný prvok všetkých buniek a súčasť veľkého počtu organel, ktorý pozostáva prevažne z tukov a bielkovín. Má veľa rôznych funkcií, najmä funkciu semipermeabilnej membrány, ako aj regulátora špecifickej látkovej… | |
ChromozómChromozóm - je funkčný a štruktúrny útvar bunkového jadra, viditeľný počas mitózy alebo meiózy, ktorý pozostáva z jednej alebo dvoch molekúl DNA a naviazaných bielkovín (nukleoproteínov). Je nositeľom genetickej informácie zakódovanej do molekuly DNA. V prokaryotických bunkách je genetická informácia… | |
MitózaMitóza - je typ bunkového delenia eukaryotickej bunky tzv. mitotické delenie. Je základným spôsobom reprodukcie jadra, za ktorým nasleduje rozdelenie celej bunky na dve dcérske bunky. Význam mitózy je nepredstaviteľný. Tento proces zabezpečuje konštantný počet chromozómov vo všetkých somatických bunkách… | |
MeiózaMeióza - alebo meiotické delenie alebo redukčné delenie je typ bunkového delenia, počas ktorého dochádza k produkcii buniek so zredukovaným počtom chromozómov (2n → n, 4n → 2n), čo je základný proces umožňujúci pohlavné rozmnožovanie. Meiózu možno charakterizovať ako dve po sebe nasledujúce mitotické… | |
Bunkové jadroBunkové jadro - alebo nukleus, lat. nucleus je organela, ktorá je geneticko-informačnou „centrálou“ eukaryotických buniek. Obsahuje hlavnú časť genetickej informácie bunky potrebnej pre procesy rastu, látkovej výmeny a vývinu. Tieto informácie sú uložené v chromatíne, resp. v chromozómoch v podobe… | |
CytokinýnyCytokinýny – látky, ktoré urýchľujú bunkové delenie, ich vplyvom sa zväčšuje obsah bielkovín v nukleových kyselinách DNA a RNA. | |
CytotoxínyCytotoxíny – toxické, prírodné alebo syntetické substancie, ktoré usmrcujú bunky (najčastejšie vyvolávajú plazmolýzu). | |
CytotypCytotyp – jedinec alebo skupina jedincov v rámci toho istého druhu, ktoré sa vyznačujú kvantitatívnymi alebo kvalitatívnymi odlišnosťami v genóme (v chromozómovej sústave). |