Tobolka - je suchý pukavý viacplodolistový plod s blanitým, kožovitým, papierovitým alebo kamenným oplodím. Podľa spôsobu otvárania možno uviesť napr.: dierkatú tobolku, viečkatú tobolku, tobolku pukajúcu na vrchole zubami. Papaver somniferum

Šešuľka - je výrazne skrátená šešuľa, ktorej dĺžka sa rovná približne šírke.

Šešuľa - je suchý dvojplodolistový podlhovastý plod pukajúci v švoch na bokoch semenice, z ktorej vyrastá nepravá priehradka.

Struk - je suchý jednoplodolistový plod pukajúci na brušnom i chrbtovom šve. Decaisnea fargesii Gleditsia triacanthos

Mechúrik - je suchý jednoplodolistový plod pukajúci na brušnom šve. Physalis franchetii

Pamechúrik - je viacplodolistová nažka obalená listencom.

Žaluď - je viacplodolistová nažka s pergamenovitým oplodím. Quercus

Oriešok - je viacplodolistová nažka so sklerokarpickým oplodím. Corylus avellana

Zrno - je nažka tráv, ktorej osemenie a oplodie zrástlo do blanitého obalu, tesne obopínajúceho obsash semena. Hordeum vulgare

Nažka - je suchý nepukavý plod, zvyčajne jednosemenný, s blanitým alebo kožovitým oplodím nezrastajúcim s osemením. Napr.: zobáčikatá nažka s chocholcom, zobáčikatá nažka, krídlatá nažka. Helianthus annuus

Suché pukavé plody sú - mechúrik, struk, šešuľa, šeľuľka a tobolka.

Suché nepukavé plody sú - nažka, zrno, oriešok, žaluď a pamechúrik.

Oplodie - je súbor pletív utvárajúcich stenu plodu a uzatvárajúcich v sebe semená. Môže byť nerozlíšené alebo rozlíšené na vonkajšie (exokarp), stredné (mezokarp) a vnútorné (endokarp). Podľa konzistencie oplodie delíme na suché (xerokarp), kamenné (sklerokarp) a dužinaté (sarkokarp).

Súplodie - je súbor plodov jedného súkvetia. Môže byť zrastené alebo združené. Zrastené súplodie vzniká tým, že plody súkvetia zrastajú svojím oplodím (napr. dvojbobuľa). Združené súplodie vzniká tým, že ináč voľné plody sú iba spojené, ale nezrastené (napr. moruša, figa, súplodie bobúľ). Ficus carica

Plodstvo - je súbor plodov jedného kvetu s apokarpným gyneceom. Napr. plodstvo nažiek,plodstvo mechúrikov, plodstvo kôstkovičiek ako aj plodstvo jahody a plodstvo šípky. Rosa canina Fragaria vesca

Plôdik - je čiastkový, obyčajne jednosemenný plod rozpadavého plodu.

Semenný plod - je plod, ktorý vznikol z kvetu bez piestika (= plody nahosemenných rastlín). Pinus parviflora Pinus armandii

Pravý plod - je plod, ktorý vznikol z kvetu s piestikom (= plody krytosemenných rastlín). Pravé plody sa delia na dužinaté plody a suché (nepukavé, pukavé a rozpadavé) plody. Sambucus nigra

Plod - je orgán, ktorý vznikol premenou častí kvetu. Semená chráni až do dozretia, kedy ich uvoľní alebo s nimi opadáva. V krajnom prípade plodom môže byť aj semeno. Eleutherococcus lasiogyne Actinidia arguta Photinia villosa Prunus persica Pyracantha coccinea Duchesnea indica

Jahňada – lat. amentum je typ strapcovitého súkvetia, klas, pri ktorom je hlavná os obyčajne ohnutá dolu so sediacimi malými kvetmi (ovisnutý klas). Príklady: topoľ, jelša, breza, vŕba, lieska, orech. Corylus yunnanensis Corylus maxima Populus nigra Salix udensis Alnus oblongifolia Ginkgo biloba

Hľuza - lat. tuber je hľuzovito zhrubnutý orgán, najmä stonka alebo koreň rastliny, slúžiaci ako zásobáreň výživných látok (zásobovacia funkcia) alebo na vegetatívne rozmnožovanie rastliny (rozmnožovacia funkcia): koreňová, pakoreňová, zemiaková, kvetinová hľuza. Zingiber officinale Solanum tuberosum

Bunková stena – je pevný organický materiál na povrchu buniek rastlín a rias, baktérií, archeí, húb; ktorý plní ochrannú funkciu a funkciu vonkajšej kostry bunky. Ide o prvú pozorovanú bunkovú štruktúru na mikroskopickej úrovni – pomocou jednoduchého svetelného mikroskopu ju na priečnom reze korkom v roku 1665 sledoval i renesančný…

Vakuola – je jednoduchou membránou ohraničený priestor v bunkách rastlín, ktorý zaisťuje širokú škálu funkcií. Membrána vakuoly sa nazýva tonoplast.

Bunková organela – je subcelulárna (čiže menšia ako bunka) podjednotka (akýsi orgán) vo vnútri bunky, špecializovaný na nejakú funkciu, ktorý je spravidla obklopený membránou.

Chloroplast – je bunková organela; ide o fotosynteticky aktívny zelený plastid nachádzajúci sa v zelených častiach rastlín, niektorých prvokov a rias. Najviac sú chloroplasty zastúpené v asimilačnom pletive listov rastlín. Obsahujú chlorofyl, sú bohaté na membrány a prebieha v nich fotosyntéza.

Mikroskop – je optický prístroj slúžiaci k pozorovaniu malých objektov vo väčšom zväčšení. Touto pozorovacou metódou bola objavená aj bunka.

Celulóza – je rastlinný polysacharid, ktorý je súčasťou stien rastlinných buniek. Na rozdiel od živočíšnej bunky, rastlinná bunka má z vonkajšej strany cytoplazmatickej membrány ešte bunkovú stenu, ktorej hlavnou zložkou je celulóza (buničina). Stena bunke dodáva pevnosť a charakteristický tvar.

Protoplazma – je metabolicky aktívna živá hmota bunky. Delí sa na karyoplazmu (jadrovú plazmu) a cytoplazmu (plazmu mimo jadra). Z protoplazmy sa vytvárajú tzv. organely; ako sú jadro, plastidy a mitochondrie umiestnené v polotekutej hmote – cytoplazme.

Protoplast – je živý obsah bunky ohraničený cytoplazmatickou membránou (plazmalemou), polopriepustnou vrstvou zloženou z fosfolipidov. Táto fosfolipidová membrána sa nachádza aj na mnohých miestach vo vnútri bunky. Protoplast obsahuje cca 75 až 80 % vody. Súčasťou protoplastu sú bunkové organely. Priestor medzi nimi vypĺňa cytoplazma…

Cytoplazma – vnútorné prostredie bunky tvorené koncentrovanými roztokmi rôznych látok. V eukaryotických bunkách ide o označenie pre cytosól (základná plazma), bunkové organely (okremy karyoplazmy) a bunkové inklúzie. Je to časť protoplazmy. Často sa pojmom chybne chápe len cytosól (základná plazma). Štruktúru cytoplazmy zabezpečuje…